FRANCUZSKA LITERATURA VO FILME (predstavenia o 20,30 hod.)


15.4. MNISKA (JACQUES RIVETTE, 1965) Fr.

Slavne   filmove  spracovanie   svetoznameho  romanu  Denisa
Diderota  z 18.  storocia, ktoreho  obsahom je  marna vzbura
mladeho dievcata proti stredovekemu zivotu v klastore, proti
obmedzovaniu  a  ponizovaniu  osobnosti  cloveka.  Nestastny
pribeh o zene-obeti  predsudkov, pseudomoralky a pokrytectva
v udajne osvietenom veku. Vdaka  protestom cirkvi a statnemu
zakazu sa Rivettov prepis stal filmovym skandalom roka.


17.4. NEBEZPECNE ZNAMOSTI (ROGER VADIM, 1959) Fr.

Jeanne Moreau a Gerard  Philipe v hlavnych ulohach moderneho
filmoveho  prepisu  romanu  Choderlosa  de  Laclosa  (z roku
1782)   o  tragickych   dosledkoch  manzelskej  promiskuity,
legalizovanej   silackou  hrou   na  pravdu.   Aktualizovany
rozmarny pribeh z vysokej spolocnosti, v ktorej sa diabolska
dvojica bavi a drazdi  lakanim nevinnych dusiciek do osidiel
hriechu a neresti, za co oboch stihne spravodlivy trest.


19.4. BOHEMSKY ZIVOT (AKI KAURISMaKI, 1992) Fin.-Fr.

Nezavisly finsky  reziser sa vo svojom  filme opiera o znamy
roman  francuzskeho spisovatela  Henriho Murgera  "Zo zivota
parizskej    bohemy".   Spisovatela    Marcela,   albanskeho
emigranta, maliara Rudolfa (Matti  Pellonpaa - Felix 1993 za
muzsky  herecky  vykon)  a  hudobneho  skladatela Schaunarda
spaja  puto  priatelstva  a  vernost  muzam.  Potlkaju sa po
lacnych parizskych bytoch, niekedy  trpia nudzou, inokedy sa
tesia priazni  peknych zien... Tragikomicky  pribeh o marnom
pokuse  uniknut  vlastnej  realite,  ale  i  o nadeji, ktoru
kazdemu cloveku dava laska.


22.4. DENNIK KOMORNEJ (LUIS BUNUEL, 1963) Fr.-Tal.

Jeanne Moreau a Michel  Piccoli v hlavnych ulohach filmoveho
prepisu   romanu   Octava    Mirbeaua.   "Cierna"   historia
nepotrestaneho   zlocinu   je   situovana   do   nevludneho,
izolovaneho,  honosneho vidieckeho  sidla, ktoreho majitelom
je ctihodny  nemohuci starec, sublimujuci  posledne zachvevy
svojich vasni  do neskodnych prejavov  detinskeho fetisizmu.
Do   tohto   stuchnuteho   priestoru   komplikovanych  traum
prichadza nova,  bystra a elegantna  komorna Celestine... Ak
bol  film  nazvany   Bunuelovym  "najperverznejsim"  dielom,
netreba  to  chapat  vo  vyzname  uzko  sexualnom,  ale skor
v zmysle vsezahrnujucej zvratenosti predstavovaneho sveta.


24.4. SLADKE HRY MINULEHO LETA (JURAJ HERZ, 1969) SR

Filmovy  prepis poviedky  Guy de  Maupassanta "Muska", ktory
ziskal Grand Prix na MFTF v Monte Carlo 1970. Pribeh pehavej
pracky  a  jej  piatich  napadnikov  (vratane  neodolatelnej
dvojice  Lasica   &  Satinsky)  je   vyrozpravany  s  hravou
lahkostou, s  trochu horkym a trochu  ironickym usmevom, tak
priznacnym   pre    Francuzsko   "maupassantovho"   obdobia,
s nesmiernou  poeziou obrazu,  vyuzivajuceho v  kompoziciach
cele jasne farebne palety impresionizmu.


26.4. SWANNOVA LASKA (VOLKER SCHLoNDORFF, 1983) Fr.-Nem.

Pribeh o  nicivej sile ziarlivosti  a nedovery z  romanoveho
cyklu Marcela  Prousta "Hladanie strateneho  casu" - jedneho
zo  zakladnych  diel  modernej  literatury.  Parizsky svetak
Swann nadviaze  vztah s Odette, damou  z polosveta, na ktoru
prenasa svoju predstavu idealnej  zeny. Jeho znicujuca tuzba
po   nej  ho   napokon  stoji   tazko  vydobyte  spolocenske
postavenie. Hraju: Jeremy Irons, Ornella Mutti, Alain Delon.