Udalosťou posledných týždňov bolo pre mňa zistenie, že Andrej Šeban neholduje len sólam, hardrocku a džezu, ale že reaguje na hudobné dianie druhej polovice 90. rokov. Spolu s Oskarom Rozsom, Marcelom Buntajom a Marošom Hečkom to dokázal priam triphopovým projektom Free Faces, ktorý u nás táto trojica predstavila 9. apríla. Slovenský trh je malý a napriek tomu pretrvávajú v časti alternatívnejšie cítiacich ľudí stereotypy, ktoré akoby nedovoľovali veriť niekomu inému ako osvedčeným avantgardistom a vtipkárom Burgrovi, Kaščákovi, Csudaiovi a Burlasovi, priam nahlucho brať každú rebelanstky sa tváriacu novú kapelu z Demoextázy a samozrejme i vkusne hitových remeselníkov Hex, Gladiátor a Vidiek, pritom však až povinne odmietať muziku ľudí, ktorí sa tak či onak "upísali" sláve. Šeban to schytal kvôli konzervatívnemu Lipovi, Müller najprv za proletárske Bytové jadro a nejskôr kvôli (ruku na srdce, fakt otrasnému "penzijnému") hitu Štěstí je... a taký Erik Aresta v nádeji, že jeho nové brejkbíty konečne odznejú i na "inú hudbu orientovaných frekvenciách" (ktoré tak mal asi len na mysli?:) spytuje asi svedomie za zopár naozaj podpásových piesní dua MC Erik a Barbara. Počul som názor, že taký Šeban je napr. dobrý len do takej miery, nakoľko je invenčný jeho muzikantský partner. Ak by to mala byť pravda, potom je trojica Rozsa, Buntaj a Hečko pre Andreja tou ideálnou. Free Faces sú progresom a popom zároveň. Sú fajn a po singlovke venovanej Ferlinghettiho poézii sa teším aj na album. Ale tipujem, že sa nájdu aj takí, ktorým sa bude zdať v súčasnosti technicky najlepšieho domáceho gitaristu škoda pre muziku typu Free Faces...

Celkovo sme sa s Flynnom počas prvého štvrťroka ´98 z muziky viac tešili ako rozčuľovali. Niežeby Flynn vo svojom trende "čím náročnejšie, tým lepšie" poľavil, ale mám pocit, že začína chápať, čo je ešte zábavou a čo už len nudnou lekciou zo štúdia súčasnej elektornickej hudby. Navyše, Flynn očividne pookrial keď sa dozvedel, že nahradí svojimi obľúbenými ambienciami Zdena Žužiča v nedeľnom rannom vysielaní. Už teraz, po prvých troch vydaniach AMBIENTU počuť žiadosti o reprízy v atraktívnejšom čase. Nech sa páči, skúste voxpopuli@ragtime.sk. Aj náš programový boss je len človek.

Nová programová štruktúra mne čosi vzala a čosi dala. Po roku som sa rozlúčil s B.P.M. Štafetu prevzal predsa len o čosi viac "trendy" Galager a presunul sa aj s celou duc-duc parádou do pondelkového večera. Pribudli mi nedeľné CD-NOVINKY a priznávam, že sa v nich cítim ako ryba vo vode, veď mám s podobným programom (News as Fuck) dlhoročné skúsenosti. Do programu si mienim občas pozvať aj hosťa, ktorý by mal predstavované disky hodnotiť spolu so mnou. Ak sa ním (nie diskom, hosťom!) chcete stať, pošlite mi mejl so stručným infom o sebe (vek, povolanie, miery...) a svojich záľubách, predovšetkým tých hudobných. Danvec@ragtime.sk. Ď.

Hudobnou udalosťou celosvetového kalibru je jedenásty radový album Madonny. Do akej miery je Ray of Light naozaj jej a nie Orbitovym dielom ma nezaujíma. Dôležité je, že obsahuje dosť kvalitných piesní na to, aby precitli aj zarytí anti-madoňáci a uznali, že Bjork má silnú konkurenciu, ak tomu už náhodou nie je i naopak...Problém je len v tom, že sa neviem rozhodnúť, či je najlepšou pesničkou na doske Skin alebo Little Star. Nadchla ma siedma časť viac-menej džezovej islanďáckej kompilácie Rebirth of Cool. Tak pestrú a silnú výberovku som nepočul snáď od čias Lonely is an Eyesore - 4AD. Potešili (aj keď nie vyslovene nadchli) ma aj Space svojou dvojkou Tin Planet, dobre sa počúvajú Deep Forest, výberovka Mealtime II, Catatonia, Lisa Gerrard a Pieter Bourke, Massive Attack, AIR, Bernard Butler, Morcheeba a Drum Island. Nezaujali ma New Model Army, The Dandy Warhols a Goldie. Nahnevali ma Therapy? (?hm!) a Pulp. Pamätníkov 80´s určite potešia ďalšie reedičné počiny fy Creation, ktoré k nám tentoraz nedovezie Sony (strachopudi:) ale Wegart. Už teraz sa môžeme tešiť na doposiaľ u nás temer nepredávané indie-legendy A Certain Ratio, Microdisney, Momusa či Jesus and Mary Chain.

Tesne pred internetovskou uzávierkou (v skutočnosti nič také neexistuje, kedy dodám - vtedy dodám, ale vyzerá to profesionálne, že?) sa rozpútalo missácke šialenstvo, priamoúmerné počtu vyhlasovaných Miss na území Slovenska. Podľahol aj Mačo, ktorý od chvíle, keď mu do relácie zavolala Karolína Č. vyzerá ako alegorický voz Utrpenie mladého Werthera. Skabraňo si Karolínu Č. dokonca pozval do svojho Zvoľna a ak som dobre počítal, podarilo sa mu z Karolíny Č. vytiahnuť 28 slov. Pôvodne sme ju (Miss) chceli aj my s Flynnom (pozvať), ale nevedeli sme sa rozhodnúť ktorú, takže sme si vytvorili vlastnú virtuálno-realistickú (H)MISS a na naše prekvapenie na obe otázky odpovedala citátmi z rozprávky O troch grošoch. Hm, vždy lepšie ako markízácka kandidátka č. 10, ktorá moje sympatie stratila po rozvinutí tézy o tom, že umenie spája nie len národy, štáty ale i k-o-n-t-i-n-e-n-t-y. Povážte, svet bez morí!

V týchto dňoch si pripomíname výročie predčasnej smrti Karola Duchoňa. Slovenský Tom Jones zomrel ako 35-ročný. A napriek tomu, že jeho piesne S úsmevom a V dolinách som ako adolescent priam neznášal (mátali ma každé ateistické ráno cestou do školy) musím po rokoch uznať, že Duchoň mal hlasisko ako ako hrom a prejav - na rozdiel od Gotta nepokrivený opernou manierou - ako keby vynašiel prirodzenosť. Ak by Duchoň žil a spieval i teraz, nejeden jeho kolega by popri ňom znel ledva ako predspevák cirkevného zboru v Mokrej Chňapke. Raz darmo, koho bohovia milujú, ten zomiera mladý...

Mejlujte nám, maľujte nám, milujte nám...eh, pardon, nás!

Daniel (písal) & Flynn (odobril)

23. 4. 1998