Relácie, ktoré na RR vysielam

2 a pol - kopec prevažne ľahko stráviteľnej, ale dľa možnosti i originálnej muziky (bez ďaľšieho komentára - cez deň "hrá počítač", naša Biblia), sprievodného slova (strohé info plus pominuteľné, ale vždy dúfam, že i zaujímavé postrehy a názory), súťaží (čuduj sa svete, poslucháči zvyknú zabrať nie len na Hudobného detektíva, ale aj na tzv. vedomostné otázky) a rozhovorov (keď príde človek, ktorý nechce, alebo nemá čo povedať, pripadám si ako v Monthyho lietajúcom cirkuse). 2 a pol mám rád. Minimálne v pondelok, v stredu a v piatok.

Večer s RR - ten mám ešte radšej, samozrejme, vďaka muzike, pri výbere ktorej mám voľnú ruku. Tou druhou je ruka kolegu Flyna. On je taký zvláštny chlapík. Veľa ľudí s ním len ťažko komunikuje, asi je príliš zahľadený do "tej svojej elektronickej muziky", neviem. Vám to môže byť jedno. Každý utorok a štvrtok nosí hromady dobrých elektro-platní, ktoré ja neutralizujem svojimi Braggovcami a Momusovcami. Môžete nám faxovať non-stop na 07/31 00 37. Pesničkové želania, podnety...Večer s RR je najsilnejšou baštou kvalitnej muziky v slovenskom éteri a trošku ma mrzí, že nemá konkurenciu.

B.P.M. - poldruhahodinovka s výhradne novou elektronickou muzikou, sprievodným slovom a súťažami. Sobota večer. Som rád, že väčšina poslucháčov starého Crystal Houseu si na môj verbálny vklad do BPM zvykla. Problém bol v tom, že v Crystal House išli dva nemoderované bloky 45 plus 45 minút zväčša len tanečnej muziky a poslucháči, ktorí si nemôžu (sorry!), alebo nechcú (dobre vám tak!) svoju obľúbenú muziku kupovať, sebe, kamarátom a nezriedka i celým internátom (obludné!) nahrávali na kezety créme de la créme z elektroniky, za ktorý Dalo a Tibor týždenne utrácali a utrácajú celý majetok.

Hudobný víkend - dvoj- až trojdňový maratón piesní, polhodiniek, súťaží, informácií plus hudobný profil. Roboty ako na kostole (všetko, čo počas Hudobného víkendu v éteri odznie je podľa vopred pripraveného scenára), ale na konci je dobrý pocit. Najradšej spomínam na Víkend s Cocteau´s a s Bowiem.

Obľúbené knihy

"Prekliaty básnici" od Paula Verlainea - útla a o to čitateľnejšia knižka poézie Mallarmého, Corbiéra, Rimbauda a ďalších, so stručnými rozbormi a životopismi. Zapôsobila na mňa v čase, keď som spoznával Dead Can Dance, Galasovú, SPK, Sylviana a This Mortal Coil (okolo r. 1984), muziku inšpirovanú poéziou tohto druhu.

"Lasica&Satinský" - súborné dielo, I. zväzok" - už len vydavateľov zámer je ušľachtilý, ale musím sa priznať, že pri dobrej tretine dialógov som sa, žiaľ, nudil a i grafická úprava mohla byť "výpravnejšia". Väčšia časť je ale bodrá (to nie je preklep), dynamická a na papieri až zhovievavo múdra (ha, skoro som sa zamotal do ľuptákovského "múdreho rozumu"...)

...inak som na čítanie a hlavne na zháňanie si dobrých kníh lenivý ako voš, a tak si pomáham zavše Bebeho Bedroomom (ozaj, Bebe, nie žeby som chcel stoj čo stoj exhibovať v cudzích programoch, ale ešte ti nenapadlo pozvať si niekedy do Bedroomu aj svojich kolegov-moderátorov, lebo celkom by ma zaujímali - a poslucháčov možno tiež - 3 obľúbené knihy Bohuša, Adriána, Galagera, Andy a. i.?), a českým Reflexom, najmä Causou, ktorou doháňam nepozornosť na dejepise.

Obľúbená muzika

"Homework" od Daft Punk - podobný pocit ako z knihy L&S. To, čo na tomto albume stojí za to (Indo Silver Club, Da Funk, Around The World, Revolution 909), stojí naozaj za to. Pre laikov - ide v podstate o Earth, Wind And Fire v kabáte súčasnej techno-music.

"Dream Toppin", výberovka indie-firmy Cherry Red a jej sublabelu El Records" - viac ako 20 piesní, prevažne z obdobia prvej polovice 80. rokov (neraz som sa už o tomto úseku vyjadril ako o Zlatom veku nezávislého pesničkárstva). Najlepšie tracky sú od Mr. Martiniho, Momusa, Milky a Monochrome Set, vrcholm je Martine v podaní Louisa Phillipe.

"Earthling" Davida Bowieho - po Outside nám doprial D. B. si oddýchnuť. Excelentný hybrid drum ´n ´bass a rocku, trochu eklektický, ale to mám na Bowiem najradšej.

"Walk On By" od Gabrielle - túto britskú soulovú divu som neakceptoval až do tejto singlovky a kto vie, album je možno na prd. Tak či onak som si ho (album, ten potenciálny prd) objednal a dúfam aspoň v ďalšie dve-tri dobré motownovské piesne.

"Cold Outside but Warm Inside" od This Is Kevin - prečo nepochváliť aj svojho známeho? Roman Ferianc, táto sylvianovsko-rideovská underworldovka sa ti podarila. Pekné melódie, jemné aranžmány, svetový sound. Bravo. (PS: Hej, Maťko B., mladoň ti šliape na päty a ty nič!?!)

"Remember Me" od akýchsi BlueBoy v produkcii Sure Is Pure - v podstate priemerná housovo-hiphopová mainstreamovka, ale to intro je na zjedenie. Jeden z maxákov, za ktorý som vždy ochotný okamžite vyvaliť pohanský groš, hoci vopred viem, že ma bude baviž tak mesiac, nanajvýš.

"An Drum and the Hi-Hats" od Prefab Sprout - moji dlhoroční miláčikovia sa hlásia po dlhých 7. rokoch s novou platňou. Počul som z nej (priznám zdroj - BBC Radio 1) zatiaľ len dve piesne - titulnú plus potenciálny hit Prissoner of the Past a žiadne prekvapenie sa nekonalo. Stále skvelá muzika i texty, pop prvej akosti.

"Toxygene" od Orb - zatiaľ jednoznačne najlepšia tohtoročná housovačka. Pulzujúca, no nikam sa zbytočne nenáhliaca, s dobrou melódiou, mäkkým, teplým soundom. A remix od Fila Brazilia sa mi miestami zdá ešte lepší ako originál.

"Novocaine for the Soul" od Eels - neuvádzam to len preto, lebo viem, že poslucháčov-čitateľov by prítomnosť aspoň jednej americkej kapely mohla potešiť. Eels ctia tradície amerického rocku práve tak, ako tradície britského popu a nechajú sa inšpirovať všetkým možným. Okrem toho vedia, že pesnička, na to aby zabrala a mala zároveň dobrú kritiku, musí byť spevná, stručná, mať nový sound, nápadité aranžmány, kus inštrumentačnej umnosti a moment prekvapenia, fígeľ ako bonus. Dúfam, že som na nič nezabudol.

"The Music that we hear" od Morcheeby - kľudne by mohla byť ústrednou melódiou novej bondovky. Ale podľa možnosti dobrej bondovky.

"Women in Technology" od White Town - miestami mám pocit, že počúvam Naked Eyes alebo Icehouse z pred 10-tich rokov! Ale White Town je aj konkurenciou pre Momusa. Navyše, konečne je tu pomerne stručné CD, len 48 minút, takže sa dá zkonzumovať na posedenie.

"A Grains in Sand" od Sons of Silence, inak štvorpiesňová EP-novinka z progresívneho labelu Leaf (spomeňte si na skvelý leafovský debut Grahama Suttona alias Boymerang - jeden z prvých drum/bass hitov na regtajme) - konečne si ktosi všimol, že od Residents sa dá ukradnúť nie len povestná "chorobnosť" štruktúr, ale aj čosi tak milé a prozaické ako residentsovský spôsob spevo-recitatívu. Fajnové...

"Organ Transplants Vol. I" od Stock, Hausen & Walkman - elektronická alternatíva k Vampyros Lesbos, poučená špionážnymi a erotickými thrillermi taliansko-francúzskej proveniencie 60. a 70. rokov, vtipný pokračovateľ zvrhlej nemeckej edície Pornophone ("Oh, Manfred, du fickst wie ein griechiescher Gott!"). Keby bolo na mne, zprístupnil by som túto platňu až od osemnástich.

Toľko moje obľúbené tóny a rytmy za prvý kvartál ´97 v stručných recenziách. Pre majetnejších a zhýčkaných tu mám ešte zopár telegrafických tipov na nákup v Pavián Music-Artfórum: Endemic Void CD a Snooze CD (horúce novinky od Crammed Disc - drum/bass, džez a hop, zatiaľ len dobré ohlasy), Freezone 3 2CD (kompiloval ex-Minimal Compact Birnbach alias Morpheus, inkl. avantgardný Wink, hitový GU...), Monochrome Set CD (výberovka hitov na zn. Cherry Red, s demáčom ich najlepšej balady Up), Marine Girls CD (obsahuje 2 staré platne Tracy Thornovej a jej kamošiek, fa dtto).

Enjoy & remember: hometape is killing music!