Životopis

     Všetko to začalo hneď po revolúcii koncom roku 1989, kedy sa niekoľko študentov z internátneho rozhlasového štúdia Tlis rozhodlo urobiť vlastné rádio. Situácia: žiadne prostriedky, žiadne skúsenosti, žiadny zákon, ktorý by to umožňoval. Na jar 1990 nastúpilo francúzske Fun Rádio a väčšina nadšencov z Tlisu prijala "istejšiu" ponuku. Nekompromisný zvyšok stále dúfal, že sa to dá spraviť aj inak. Úsilie však stále narážalo na neexistenciu zákona, ktorý by umožňoval súkromné vysielanie (Fun vysielal na výnimku). Kontaktovanie rôznych inštitúcií od vlády, parlamentu, ministerstva kultúry skončilo v Prahe a dokonca aj vo Viedni , kde bola situácia prekvapujúco podobná ako na Slovensku a kde to riešili pirátskym vysielaním. Táto romantická predstava a zároveň "účinná" nátlaková metóda bola lákavá a viedenčania boli dokonca ochotní požičať svoj prenosný vysielač. A tak v lete 1991 začalo na Slovensku vysielať prvé pirátske rádio "100,3".

    Prvý pokus sa uskutočnil v lese za internátom. Vysielač na strome, vysielanie z walkmana, ktorý musel byť priľahnutý telom "dídžeja" aby nebrumel. Samozrejmosťou boli hliadky s vysielačkami po obvode lesa, striehnuce na prípadne policajné autá alebo vrtulníky (viedenských pirátov naháňali podľa ich slov vrtulníky). Vysielanie trvalo asi tri minúty a bolo si ho možné naladiť v okruhu 300 metrov od stromu. Druhý pokus, už zo strechy internátu skončil "úspešnejšie" po niekoľkých hodinách vysielania hliadky zaregistrovali špeciálne meracie auto, krúžiace okolo internátu. Po menšej naháňačke a skývačke to skončilo pohovorom a upozornením "neblbnite". Pre encyklopedickú hodnovernosť treba spomenúť aj ďalšie pirátske vysielanie, tentokrát z priestorov rockového klubu na Kominárskej. Toto vysielanie trvalo 3 večery a jeho súčasťou bol aj prvý mediálny „úlovok“, rozhovor s punkovou legendou, skupinou GBH. Vysielač bol požičaný z ostravského rádia Orion. Nakoniec bol zákon o duálnom vysielaní v roku 1992 schválený a nič nebránilo podať si žiadosť o naozajstnú rozhlasovú licenciu.

    S niekoľkými starými vyradenými magnetofónmi, dvomi miestnosťami 3 x 3 metre v dnes už zbúranom starom Artfóre a s "morálnym právom" na frekvenciu 100,3 to vyzeralo sľubne. Padnutiu na hubu sa podarilo vyhnúť náhodným stretnutím s pracovníkmi Katedry žurnalistiky, ktorí v tom čase mali možnosť získať na vysielanie profi-techniku a mali aj priestor o čosi väčší ako artforáckych 18m2. Spoločné úsilie znamenalo obdržanie licencie. Prvé plody revolúcie: systém "can do" funguje. Po niekoľkých nepríjemností vrátane vykradnutia auto s práve nakúpenou technikou nakoniec začalo 1.5.1993 vysielať v Bratislave na frekvencii 100,3 MHz Rádio Ragtime (a univerzitné Rádio Zóna). Prvé skladby: Sex Pistols - Anarchy in the U.K. (S.K.) a No Means No - Now.

     Prvé mesiace vysielania sa niesli v znamení hesla "poslucháč chce určite počúvať to, čo chceme my vysielať" a nestálymi spormi so zdieľateľmi frekvencie Rádiom Zóna. (Rádio Zóna vysielalo od 6.00 do 15.00, Ragtime od 15.00 do 24.00) Ak ste si v tom čase naladili poobede 100,3 FM mohli naraziť na punkové vypaľovačky, pop osemdesiatych rokov, inteleguánske rozhovory, rockovú avantgardu, elektronik body music, literárne relácie a mnoho iného. Priestor dostal skrátka každý, kto prišiel s niečim, čo nerobili iné rádia. V roku 1994 sa konečne utriasli vzťahy so študentami žurnalistiky, ktorý sa stiahli do niekoľkých menších blokov a Rádio Zóna definitívne zaniklo. Obdobie chaosu a anarchie, ale aj radosti z možností undergroundového rádia trvalo naďalej (úspechy: živé koncerty Bez ladu a skladu a skupiny Hex zo štúdia RR, literárno-hudobné Večery Radia Ragtime v divadle STOKA, relácie Pod perinou s ľuďmi z divadla SKLEP, vznik relácie Crystal House a pod.). Neúspechy: čoraz viac sa do popredia dostával problém zlého pokrytia Bratislavy z frekvencie 100,3 s vysielačom na budove Technopolu v Petržalke. Opäť ďalšie dlhé mesiace boja a opäť úspech v podobe novej a lepšej frekvencie 106,6, tentoraz už z vysielacej veže Kamzík. V novembri 1996 nastupuje Rádio Ragtime s novou frekvenciou, s novým logom a s novým programom. Roky 1997 a 1998 sú pre mnohých poslucháčov zlatou érou Rádia Ragtime, ale aj roky kedy sa naplno začína prejavovať "virtualita" rádia na slovenskom mediálnom priestore a z toho plynúce značné finančné problémy. Na čas sa ich vďaka láskavej pomoci Nadácie otvorenej spoločnosti podarí prekonať, problém bol ale iba odsunutý. Množstvo peňazí, ktoré ponúka slovenský mediálny trh nedokáže uživiť "menšinové" rádio akým bol aj Ragtime. Pokiaľ sa rádiu nepodarí prekonať určitú, pomerne dosť vysoko postavenú hranicu počúvanosti nemá šancu na prežitie. Posledným pokusom o záchranu rádia bola zmena názvu, programovej schémy a riaditeľa v októbri 1999. Ale ani toto kompromisné riešenie, nestačilo priniesť v krátkej dobe potrebnú finančnú stabilizáciu. Od februára 2000 začalo na frekvencii 106,6 MHz vysielať City rádio B1.